Korytnačky

ČO BUDE ŽRAŤ ?

Podvýživa je u korytnačiek veľmi neobvyklá - sú schopné vydržať dlhodobý nedostatok potravy. Ak vypadá korytnačka chudo tak je to väčšinou znakom akútnej dehydrácie a nie podvýživy. Suchozemské korytnačky kŕmime denne - potravu im dávame do plytkej nádoby. Pritom musíme dbať na pestrosť a množstvo potravy, najmä pri tých európskych druhoch, ktoré nechávame prezimovať. Väčšina suchozemských korytnačiek je aktívna cez deň, preto im potravu podávame ráno. Všetky voľne rastúce rastliny, ako aj ovocie a zeleninu pred skŕmením dôkladne umyjeme pochopiteľne nesmú byť pokazené, hnijúce alebo z gumičkami pripadne previazané špagátmi. Veľké listy narežeme na menšie kúsky, ovocie a zeleninu strúhame alebo krájame na menšie kúsky. V teráriách nesmie chýbať ani plytká nádoba s vodou. Voda nesmie by príliš studená a musí sa denne vymieňať. Všetky bylinožravé plazy preferujú kvety rastlín pred ich inými časťami, asi preto, že sú energetický bohatšie pre obsah cukru a zároveň poskytujú bielkoviny v podobe peľu. Ďateloviny sú jedným z najvhodnejším krmivom preto, že majú veľmi vysoký obsah vápnika v porovnaní z inou zelenou potravou, a tiež kvôli tomu že vápnik je v ideálnom pomere k fosforu. Korytnačkám podávame potravu, v ktorej prevažuje rastlinná zložka. púpava aj s kvetom, púpavec, žerucha, skorocel, agátový kvet, rozličné trávy, šalát, špenát, kapusta, kel, karfiol, kaleráb, reďkovka (i listy), horčica, cvikla, mrkva, petržlen aj s vňaťou, cukrová repa, uhorky, paradajky, brokolicu, rajčiaky, tekvica, jablká, hrušky, čerešne, višne, slivky, jahody, maliny, marhule, broskyne, hrozno, melón, na plátky nakrájané šupky z melónu, ríbezle, egreše, huby, banán, mladé kukurične šúľky na ktorých si brúsia zobáky. Lupene šalátu namočíme a "pocukrujeme" rozdivenými škrupinami, a z času na čas môžeme namočiť žemľu (nikdy nie do mlieka!) ale do vodného roztoku kalciumlaktátu (Calcii lactas pentahydricus, vápenatá soľ kyseliny mliečnej rozpustnej vo vode) z prídavkom pár kvapiek Combinalu AD3. Zelenina a ovocie v potrave korytnačky by nemali prevažovať, ale mali by byť len príležitostným doplnkom jedálnička. V zimnom období čerstvé ovocie a zeleninu nahrádzame kompótmi alebo mrazenými produktmi. Okrem toho podávame aj varené rozmiagané zemiaky, varenú ryžu, krúpy, tvaroh, varené vajcia aj so škrupinou. Dôležitá je však i mäsitá varená alebo surová potrava. Korytnačkám dávame na kúsky pokrájané hovädzie mäso (nie je vhodné mastné), srdce, pečeň, obličky. Niektoré druhy suchozemských korytnačiek žerú aj ryby. Potravu im spestrujeme dážďovkami, svrčkami a múčnymi červami. S obľubou žerú zem, piesok, drobné kamienky, ktoré podporujú trávenie. Do zmesi potravy primiešame vitamíny A, B, D, E, z minerálnych látok je najdôležitejší vápnik t.j. rozdrvené kalciové tabletky, sépiová kosť, vajcové škrupiny (dávkovanie závisí od veľkosti a hmotnosti korytnačky) a fosfor. Zmes potrebných vitamínov a minerálnych látok obsahuje vitamínový prípravok Reptovit ale môžeme použiť iné ako je napr. Spofavit, Konvit, Roboran, Roboran H, Plastin, Petaid, Calvit a iné. Môžeme tiež použiť granulované krmivá napr. Tetra Repto Min, Vitakraft, JBL a ďalšie.

Vitamín A - axeroftol sa v potrave vyskytuje v mlieku a v ;mliečnych výrobkov, vo vajciach a rybom tuku. Vo forme provitamínu sa vyskytuje v listovej zelenine, mrkve, paprike.

Vitamín B₁ - tiamin (aneurin) sa vyskytuje v ovocí, v mlieku, vo vajciach, v kvasniciach, obilninách, pečienke a pod.

Vitamín B₂ - riboflavin je obsiahnutý v obilí, vajci, kvasniciach a vo vnútornostiach.

Vitamín B₆ - riboflavin je obsiahnutý v obilí, vajci, kvasniciach a vo vnútornostiach.

Vitamín B₁₂ - cyanokobalamin obsahuje 4% kobaltu.

Vitamín D - sa vyskytuje v niekoľkých formách. Je obsiahnutý vo vajcovom žĺtku, mlieku, masle a hlavne v rybom tuku a pod. Pri nedostatku vitamínu D podávame prípravok Combinal D₃, plazom v dávke 1 - 2 kvapky na 100 g hmotnosti zvieraťa rozpustenej v pitnej vode.

Vitamín E - tokoferol je dôležitý najmä pri rozmnožovaní. V prírode sa vyskytuje v klíčkoch pšenice a kukurici. Prípravok Combinal E podávame plazom v dávke 3 - 5 kvapky na 100 g hmotnosti zvieraťa.

Väčšina sladkovodných korytnačiek je mäsožravá,hoci niektoré druhy si spestrujú jedálniček  vodnými rastlinami a nepohrdnú ani zdochlinami.Ich potrava je rozmanitá,na čo treba pamätať pri umelom chove.!!!  V žiadnom prípade nesmiete korytnačke podávať tučné mäso, napr. bravčové. !!! Vhodné je surové hovädzie mäso nakrájané na prúžky-rezance.To však samo o sebe nestačí,a tak ho striedajte s kúskami pečene a inými vnútornosťami so surovým mäsom zo sladkovodných alebo morských rýb.Zmrazené rybacie filé,treba samozrejme rozmraziť.

Chudé mäso

Rybacie mäso

Pečeň

Drobné rybky

Drobné ulitníky

Slizniaky a slizovce

Mláďatá myší a potkanov

Dážďovky

Rybacie filé

Prekvapujuco dobrým krmivom sú niektoré granule pre mačky

Vynikajúcim krmivom sú špeciálne granule pre vodné korytnačky a sušené dafnie,čo je žiaľ veľmi dra,,,,,,hé

,,Patentky" mrazené(larvy pakomára)

Hrušky(možno)

Slivky(možno)

Marhule(možno)

Hlávkový šalát(osvedčené)

Mrkva(nakrájaná,osvedčené)

Uhorka šalátová(šupka,osvedčené)

Veľmi vítaným a vhodným spestrením jedálnička korytnačky bude iste aj rozmanitá ,,prirodzená" potrava,ako sú dafnie(vodné blchy) , bahenníky(nitenky),larvy pakomárov známe pod názvom ,,patentky",ktoré možno nakúpit v obchode s akvaristickými potrebami.Niekedy nazbierajte korytnačke dážďovky a spestrite jej potravu aj rozličnými mäkkýšmi,či s ulitou ktorá je zdrojom vápnika,alebo bez nej.Väčšej korytnačke môžeťe ponúknuť mláďatá myší a potkanov.Mnohým chovaťeľom sladkovodných korytnačiek sa osvedčilo aj akvárium s rýchlo sa rozmnožujúcimi gupkami.Potom raz za čas stačí niekoľko rybiek vpustiť ku korytnačke a ona si ich môže sama uloviť.Všežravým korytnačkám sa zavďačíte i listom čerstvého šalátu,rozličnými vodnými a močiarnymi rastlinami (ale pozor aby neboli jedovaté ako napríklad záružlie), ba dokonca i kúskami sladkého šťavnatého ovocia(napr. hrušky,jahody,slivky alebo čerešne...).

KŔMENIE:

Hneď zo začiatku navykajte korytnačku na kŕmenie z ,,ruky " ,(nebudete ju kŕmiť rukou lebo aj malá korytnačka dokáže pohrýzť veľmi bolestivo a väčší jedinec by vás mohol pripraviť o kúsok bruška na prste)  vpodstate jednotlivé dávky uchopíte do pinzety,alebo ich podávate napichnuté na špajdli.Potravou pomaly pohybujete tak,aby si ju korytnačka všimla a mohla uchopiť.Ak bude korytnačka kŕmená vždy v rovnyký čas a pritom stále zachováte rovnaký postup(napr.pred kŕmením zľahka poklopete po stene akvaterária či pinzetou sčeríte vodu),korytnačka sa rýchlo naučí na toto ,,zavolanie" zareagovať.Male zvieratá(asi vo veku 3 rokov)treba kŕmiť každý deň,starším stačí podávať potravu len trikrát týždenne. Korytnačka sa musí nažrať vždy dosýta,to znamená,že ďalšiu dávku odmietne.Ručné krmenie má svoje výhody.Predovšetkým máte presný prehľad o množstve a druhu potravy,ktorú korytnačka zožerie,o čom si nezabudnite viesť presné záznamy.Ďalším + je možnosť zvýšiť aktivitu vašej korytnačky.Keď budete pohybom napodobňovať plávajúci hmyz alebo rybku,donútite korytnačku aby ju lovila.Veľký význam má aj to,že ručne môžete korytnačkepodávať presné množstvo viamínov.

Nebezpečné kŕmenie 
Existuje niekoľko druhou rastlín (z nich niektoré patria medzi obľúbenú zeleninu a priamo lákajú k tomu, aby sme ich dávali korytnačkám), ktoré obsahujú vo svojich tkanív kyselinu šťaveľovou alebo jej soli šťaveľnej. Tiež niektoré druhy ovocia skrývajú v sebe toto nebezpečie. Ako občasná doplnková potrava spravidla nevadí, ale pokiaľ by sme takými rastlinami alebo podmy kŕmili pravidelne a dlhšiu dobu, môžeme tím dosť závažne ohroziť ich zdravie. Mechanizmus tohoto ohrozenia je nasledujúca. Kyselina šťaveľová (niekedy sa používa aj označenie kyselina oxalová – podľa šťaveľu kyslého, Oxalis acetosa, známeho lesného "trojlístku" z bielymi zvončekovitými kvetmi, sa z tráviaceho traktu dostáva do krvného obehu a do tkaniva živočícha. Ako všetky kyseliny sa viaže s alkalidmy, a tiež s iónmi ľahkých kovov, a to prednostné s iónmi vápnika Ca++. Vzniká štaveľan vápenatý, ktorý je ako nepotrebná splodina s organizmu vylučovaná. V horšom prípade kryštalizujú oxaláty pri zhušťovaní moču v mechúry alebo v ľadvinách a spôsobujú vznik a narastanie oxalátových močových kameňov alebo piesku. Kryštáliky šťavelanou sú pretiahnuté, ostré a vytvárajú ježaté pichľavé zhluky, takže pôsobenie takého piesku alebo kameňov je pri uložení i pri eventuálnom prechode močovodmi či tretou sú veľmi bolestivé. Podávanie potravy s kyselinou šťaveľovou dochádza k odstráneniu a následnému vylúčeniu vápenatých iónov z krvi. To samozrejme organizmus nahradí uvolnení vápniku z rezerv, najprv z mäkkých tkanív a potom z kostí (a teda i z panciera). Krehká rovnováha medzi príjmom a výdajom minerálov v organizmu je tak narušená a pravdepodobne dochádza aj k zmenám hormonálnej regulácie metabolizmu vápnika, ktorá sa prispôsobuje momentálnej potrebe. Krátkodobo to nič závažného neznamená, ale ak trvá tento stav dlhšie, môže dôjsť až k osteodystrofii a rachitíde, u dospelých zvierat potom k zmäknutiu odvápneniu (osteomalacie). Pretože terárijne zvieratá, pokiaľ nie sú aspoň pól roka vo vonkajších teráriách a nemajú dostatočný prísun minerálov v potrave, trvalé balancujú na hranici chýbania vápniku a vitamínu D3, je tento zásah nevhodným kŕmením o to nebezpečnejší. Ktoré rastliny to môžu spôsobiť? Okrem už spomínaného šťaveľa, sú to predovšetkým druhy rodu Rumex (šťovík), rdesno (Polygonum) a reveň (Rheum), pričom veľkosť šťovíky (Rumex obtusifolius, R. alpinus aj.) a rdesno hadí koreň (Polygonum bistorta) obsahujú kyselinu šťaveľovú veľmi málo a je možno ju skrmovať, ale nie dlhodobo a v monodiete. Zo zeleniny má znační obsah kyseliny šťaveľovej špenát (Spinacia sativa) a repa (Beta spp.). Pre možnosť a mieru skrmovania tejto zeleniny, platí že občas a z mierou môžeme spestriť jedálničke korytnačiek, ale opatrne. Kyselinu šťaveľovú obsahujú tiež niektoré kôstkoviny, ako sú slivky a višne. Podobné účinky, aj keď menšie, majú všetky ďalšie kyseliny v potrave. Tak napr. kyselina citrónová viaže vápnik za vzniku citrátov atd. zastúpenými v pomarančoch a v mandarínkach. Toxicita (jedovatosť) čohokoľvek je vždy otázkou miery požitia.

KŔMENIE KORYTNAČÍCH MLÁĎAT

Mláďatám korytnačky ozdobnej dávame predovšetkým živú potravu,ako sú dafnie,larvy hmyzu,malé dážďovky,slimáky ale aj  vodné  rastliny.V lete sa dajú kúpiť dafnie v obchodoch so zvieratami,v zime patentky (larvy pakomárov).Ak nemáte k dispozícii žiadne z uvedených krmív (živých),môžete zvieratá kŕmiť malými kúskami rýb alebo hovädzieho mäsa.Obchody so zvieratami ponúkajú aj vhodné suché krmivo či mrazené drobné živočíchy.Práve v kritickom období musíte vašej korytnačke predkladať správnu potravu.